My totižto spolu na cestách trávime veľmi veľa času. Myslím, že trávim viac času s tímom než s rodinou doma. Preto je super dôležité, aby sme spolu vychádzali, ako rodina, alebo ako skupina ľudí, ktorí si navzájom skutočne vážia jeden druhého. Mojím hlavným cieľom je vytvoriť toto prostredie, dať dokopy správnych ľudí. A verím, že ak svoju prácu robím dobre a športovci sa v tíme cítia komfortne, môžu podávať výkony na ich najlepšej úrovni.
Máme Andreasa, nášho kuchára. Bol mojím tímovým manažérom, keď som jazdil za tím Ritchey v rokoch 1993-1995. Je pre mňa ako brat.
Koľko ľudí je vlastne súčasťou tímu, keď idete na preteky?
Momentálne tu máme päť jazdcov: Nino, Filippo Colombo, môj syn Andri Frischknecht, potom Bjorn Riley, majster USA, a Emily Johnston, 23-ročná kanadská elitná pretekárka. Ďalej máme dvoch mechanikov, Kurta a Yannicka. Jednu fyzioterapeutku, Juliu. Máme Andreasa, nášho kuchára. Bol mojím tímovým manažérom, keď som jazdil za tím Ritchey v rokoch 1993-1995. Je pre mňa ako brat. Teraz chodí s nami, lebo takýto závod je dosť špecifický. Nechceme jesť v hoteli, pretože je tam vždy veľa iných ľudí. A chodiť do reštaurácie tiež nie je veľmi pohodlné, keď máte skupinu jedenástich alebo dvanástich ľudí. Potom som tu ešte ja. A máme asistenta manažéra tímu, Fabiana. Takže to je náš tím. Je pomerne malý, ale plánoval som ho udržať menší, v rodinnom štýle, aby sa to moc nekomplikovalo príliš veľkým množstvom ľudí.
Keď hovoríme o jazdcoch, máte jedno jedlo pre všetkých, alebo niečo špeciálne pre jednotlivcov?
Pre všetkých je rovnaké. Čo sa týka jedla, nie sú nároční. Dnes večer si môžu vybrať rybu, mäso alebo kuracie.
Takže varenie je pre všetkých rovnaké. Tá vôňa je naozaj príjemná. Pripomína mi dom mojej babky, koláče a všetko možné. Mysleli sme si, že top športovci ako Nino, musia mať špeciálne, prísne jedálničky. Ale vidíme, že vaše stravovanie je v podstate normálne.
Nie, nemáme žiadnu diétu. Ale keď sa pozriete na suroviny, s ktorými Andreas pracuje, tie sú veľmi starostlivo vyberané. Nekúpime tu len tak rybu v obchode. Všetko mäso a ryby sú privezené zo Švajčiarska od špeciálnych dodávateľov, kde majú to najlepšie. Rovnako je to s múkou, syrom, so všetkým. Nosím si svoj vlastný olivový olej z Toskánska, vlastné víno z Toskánska. Takže všetko je vyberané a ingrediencie, z ktorých varíme a jeme, sú veľmi vysokej kvality. Ale nemáme špeciálnu diétu, kde by sme niečo vážili. Je to jednoduché, poctivé varenie. Ingrediencie, ktoré používame, však musia byť najvyššej kvality.
Hovorí sa, že toto je Ninova posledná sezóna. Bolo to takto prezentované, ale všetci dúfame, že to ešte natiahne.
No, on nikdy oficiálne neoznámil, že je to jeho posledná sezóna. Veľa ľudí si to myslí a môže to tak byť, ale nikdy to oficiálne nepovedal.
Máte už nejaké plány? Povedzme, teraz, keď je Nino stále tu a čo bude do budúcnosti. Ako to riešite ako manažér?
No, to je trochu ťažká otázka, pretože neviem, ako plánovať s Ninom. On sám zatiaľ nevie, aké budú jeho plány.
Takže je to skôr improvizácia?
Áno. Myslím, že minulý rok, po prvýkrát v jeho kariére, nebol jeho výkon tam, kde chcel, aby bol. To bolo preňho veľmi nezvyčajné. Po olympiáde alebo v tom období to nebol ten Nino Schurter, ktorého poznáme. A ani on sám nebol spokojný s tým, kde sa nachádzal a radšej by bol niekde inde. Teraz dúfa, že tento rok 2025 bude lepší a podľa toho sa uvidí, či by to mohol byť jeho posledný rok v cross country. Ale ak by to tento rok išlo rovnako ako v druhej polovici minulej sezóny, už by si asi povedal, že toto budú jeho posledné preteky. Musí nájsť ten správny moment, kedy si povie, že už stačilo.
Ale podľa toho, čo som videl, keď teraz jazdil v Brazílii, možno tu bude aj Nino Schurter v roku 2026, pretože on stále naozaj miluje to, čo robí. Miluje trénovať, miluje výzvy, a jeho motivácia pretekať je stále veľmi vysoká. Tento rok vôbec nespomalil. Takže, ak sa mu bude dariť, neprekvapilo by ma, keby si povedal: prečo by som mal prestať, ak stále vyhrávam preteky a stále milujem to, čo robím?
Myslím si teda, že je teraz v procese hľadania správneho okamihu, kedy ukončiť kariéru. Môže to byť pokojne tento rok. Majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku v Crans-Montane a hneď na to Svetový pohár v Lenzerheide. Je dosť možné, že práve tie označí ako svoje posledné dva preteky (pozn.: Práve tieto dva preteky boli skutočne poslednými, ktorými Nino zakončil svoju extrémne úspešnú a dlhú profesionálnu cross-country kariéru.). Ale ak bude v hre o celkové poradie Svetového pohára, môže ísť aj do Lake Placid a Mont-Sainte-Anne. A ak ho to bude stále baviť, možno tu, v Novom Měste, bude jazdiť aj budúci rok. Teraz mu tu vlastne odovzdávajú akúsi pamätnú trofej, ale nikto ešte nepovedal, že tu je poslednýkrát.
Nino sa nejaví ako typ človeka, ktorý by bol pod tlakom, aby niečo oznámil. Robí jednoducho to, čo miluje.
Oznámi to, keď príde ten správny čas. Ako som povedal, je veľká šanca, že to spraví na konci tejto sezóny. Ale ani on sám ešte nevie, či vlastne bude pokračovať počas celej sezóny. Myslím si, že teraz, s tým ako ju začal, tak ju aj dokončí. Ale nechce sa riadiť očakávaniami iných. Toto rozhodnutie chce urobiť sám a to je jediná správna cesta. Musí počúvať seba, nie očakávania ostatných. Napríklad také, že by ho radi videli ešte raz v Novom Měste. Alebo len preto, že si ľudia myslia, že je tu teraz poslednýkrát, tak sa musí hneď teraz rozhodnúť, rozlúčiť a povedať: Hotovo, končím, zbohom.
Je toto prostredie pre vás splneným snom?
Áno, je. Polovicu svojho života, vlastne už 35 rokov, čo je viac než polovica môjho života, žijem tento sen. Pretekanie bolo pravdepodobne to, čo som mal v živote robiť. Môj otec bol v 70. rokoch cyklokrosár. Získal sedem medailí na majstrovstvách sveta. Bol jedným z najlepších cyklokrosárov sveta v 70. rokoch. Keď som sa narodil v roku 1970, každý víkend som chodil na jeho preteky. A potom som začal pretekať aj ja. A keď som skončil s pretekaním, okamžite som prešiel k manažovaniu tohto tímu. Takže už 55 rokov som cez víkendy na cyklistických podujatiach alebo pretekoch. Takže ak by som to nemiloval, tak už by som tu asi nebol. Vyzerá to tak, že cyklistika je jednoducho moja vášeň a horská cyklistika je pravdepodobne zmyslom môjho života.
Povedzme teda hypoteticky: keby sa Nino rozhodol, že prišiel čas ukončiť túto jeho úžasnú kariéru, máte už s ním nejaké plány pre tento tím? Mohol by byť v tíme napríklad ako tréner, poradca alebo niečo podobné?
No, určite bude s tímom do konca roku 2026. Takže jeho úloha, v závislosti od jeho športových cieľov do roku 2026, sa ešte uvidí. Môže sa stať, že budúci rok už nebude jazdiť Svetový pohár, ale možno bude pokračovať v iných pretekoch, ako Cape Epic, možno Brazil Ride alebo BC Bike Race. Alebo možno aj na niektorých gravel podujatiach, kde môže byť skvelým ambasádorom tímu a sponzorov. Pretože možno bude mať väčší zmysel ísť na najväčšie gravel preteky v Európe v Španielsku, než ísť po šestnásty raz do Nového Města. Ale uvidíme. Momentálne je naším hlavným cieľom, aby sa mu darilo teraz. A čím lepšie sa mu bude dariť, tým dlhšie potrvá jeho kariéra vo Svetovom pohári v cross country.
Viem, že druhého Nina Schurtera už nenájdem. V tomto športe už pravdepodobne nikdy nebude ďalší jazdec, ktorý by dokázal dominovať takmer dve desaťročia.
Ako vlastne hľadáte nové talenty? Vieme, že prišla Emily a aj Bjorn. Je to tvoja zodpovednosť ako manažéra tímu sledovať, čo sa deje, a hľadať, kto by mohol byť v budúcnosti novým prírastkom do tímu?
Áno, to je naozaj moja zodpovednosť. A úprimne povedané, nie je to jednoduchá úloha. Viem, že druhého Nina Schurtera už nenájdem. V tomto športe už pravdepodobne nikdy nebude ďalší jazdec, ktorý by dokázal dominovať takmer dve desaťročia. Myslím si, že tie časy sú preč. Ale ak už Nino nebude v tíme, nájdeme nové talenty a budeme s nimi pracovať. Samozrejme, nemôžeme porovnávať, čo je teraz s tým, čo bolo predtým a žiadny tím s tímom, ktorý bol predtým, ale tím SCOTT-SRAM bude pokračovať, či už so mnou alebo bezo mňa. A práve preto staviame na mladú generáciu, ako sú Bjorn a Emily. Majú 23 rokov, a určite zatiaľ nemôžu dosahovať také výsledky ako Nino. Ale chceme dať mladým talentom prostredie, kde sa môžu rozvíjať a kde možno aj vyhrajú nejaké preteky, aj keď to nebude také množstvo víťazstiev, aké dosiahol Nino. Chceli by sme, aby sa niečo podobné zopakovalo, ale musíme byť realistickí. To sa nestane.
Mohli by ste nám ukázať a porozprávať ako tím na pretekoch funguje?
Máme karavan. Ja spím v karavane, pretože som akoby strážcom v paddocku počas pretekov. Pre prípad, že by sa niečo stalo, ako ste videli pri tom kamióne tímu Wilier. Neviem, či ste to počuli. Vyhorel.
V minulosti sme aj počuli, že tímom ukradli nejaké vybavenie a bicykle.
Presne preto bývam počas všetkých pretekov Svetového pohára v paddocku. Spím tam. Máme tu časť určenú pre tím, kde jeme a máme trochu súkromia. A súčasťou paddocku je vždy tímová dodávka, kde máme všetko vybavenie a náhradné diely pripravené na použitie. Bicykle sú síce poskladané u nás v dielni vo Švajčiarsku, ale na preteky berieme všetko potrebné, aby sme mali náhradné diely pre každý prípad. Ak sa niečo pokazí, ak je potrebné niečo vymeniť, máme so sebou všetko. To znamená množstvo náhradných kolies s rôznymi plášťami. Každý jazdec má svoju vlastnú krabicu s vybavením pre technickú zónu. Napríklad, ak je potrebné meniť sedlo, už máme pripravené nastavenie vo vhodnej výške. Takže máme všetko, aby všetko išlo hladko. Takto tu vlastne máme akýsi sklad náhradných dielov. Mechanici servisujú bicykle každý deň, skúšajú nové veci, testujú, ktoré plášte sú najlepšie, aký prevodník použiť a podobne.
Keď vy spíte tu v paddocku, kde sú ostatní jazdci? Spia v hoteli alebo majú tiež karavan?
Zvyšok tímu spí väčšinou v hoteloch. Vyberáme rôzne hotely v závislosti na preferencii. Ale ak je to možné, radšej volíme veľký dom, kde môžeme byť všetci spolu a variť si sami. To je ideálne. Napríklad v Brazílii sme mali veľký dom, kde som zobral aj manželku, ktorá nám varila. Bolo nás tam desať a mali sme všetko, čo sme potrebovali. Tým pádom sme nemuseli chodiť do reštaurácií ani bývať roztrúsení po hoteloch.
A keď si vezmeme celý rok, koľko dní ste reálne na cestách?
Ja osobne asi 200 dní ročne. Do toho rátam aj dovolenky. Doma moc nie som, keďže som tých 200 dní na cestách.
Keď ste už spomenuli dovolenku, kam chodievate, keď si chcete dať pauzu od tímu?
Do Toskánska. Je tam mountain bike hotel. Tam chodím vždy, keď môžem.
Je teraz ešte niečo vo vývoji? Napríklad, boli ste súčasťou testovania Flight Attendantu a podobných noviniek. Môžete sa s nami podeliť, čo nové testujete?
Momentálne nie je až tak veľa noviniek vo vývoji. Flight Attendant bol posledný veľký krok. Teraz máme nové brzdy - Motive Brakes - tie sú celkom nové a boli predstavené len pred dvoma mesiacmi.
A máme aj nové plášte od Maxxisu - Aspen All Terrain. Je to stredný model, ktorý má o niečo väčší grip než klasický Aspen, ktorý používame väčšinu času. Boli vyvinuté tak, že sme pre ne sami spravili návrh. Je to náš vlastný prototyp. Tento plášť zatiaľ nie je vonku. Máme aj špeciálny plášť do blata a do sucha. Je to Aspen Short Track, voláme ho Aspen ST. Jeho dizajn sme vytvorili sami. Bol vyvinutý naším tímom. Klasický Aspen už existoval.
Vidíme tu už nachystané bicykle jazdcov, na ktorých budú pretekať. Môžeme sa na ne spolu pozrieť?
Bjornov bicykel je zaujímavý. Včera bol predstavený. Je naozaj špeciálny.
A ako vzniká takýto krásny dizajn? Máte na to špeciálneho umelca?
Nie, to urobil Bjorn Riley sám. Ten dizajn a kresby sú jeho.
To je úžasné. Páči sa mi, že akoby na bicykli môžeme vidieť dušu jazdca. Majú túto možnosť všetci jazdci?
Nie, on je prvý, kto niečo takéto spravil. Nino má síce svoje bicykle, ale nikdy nebol súčasťou toho ako majú vyzerať. Tie vždy navrhovali dizajnéri v SCOTT-e. Aj Filippo, ako švajčiarsky šampión, má na bicykli niektoré špeciálne prvky z regiónu, z ktorého pochádza. Robíme viacero špeciálnych dizajnov bicyklov, ale toto je prvýkrát, čo ho navrhol samotný jazdec.
Ešte by nás zaujímala aj spolupráca s Yannickom, keďže aj on sa podieľal na Ninovom úspechu, čo sa týka detailnej prípravy, ale aj na vývoji. Ako sa vám s ním spolupracuje?
Áno. Ale nielen Yannick, ale aj všetci mechanici sú kľúčovým prvkom tímu. Venujeme veľké úsilie vývoju so SRAM-om, RockShoxom a so SCOTT-om. Inžinieri síce navrhujú produkty niekde v kancelárii a vyrábajú sa ďaleko na východe, ale tieto produkty potrebujú testovanie a spätnú väzbu. Inžinieri nie sú tí, čo jazdia denne na bicykloch, ale práve atléti. Títo používajú vybavenie deň čo deň, v rôznych podmienkach, a často intenzívnejšie než bežný zákazník. Pri stavaní bicyklov, mnohokrát prototypov získavame informácie od jazdcov, ale sú to aj mechanici, ktorí často odhalia slabiny, ktoré je potrebné vo výrobe vyriešiť a eliminovať.
Je to taký trojuholník - atléti, mechanici a ja, ktorí komunikujeme s inžiniermi značiek. To je najlepšia kombinácia. Takto dokážeme vytvárať nové veci. Nie každý tím má takúto možnosť prísť s novými nápadmi a podieľať sa na vývoji, pretože vývoj vždy znamená investíciu. Musíš presvedčiť značku, že má zmysel ísť do niečoho nového. A oni nám veria, keď im hovoríme, že treba vyvinúť niečo nové alebo zamerať sa na niečo iné. Preto do toho investujú, ale samozrejme, očakávajú, že to potom implementujeme atď…
Bol som prvý, kto jazdil so SRAM Grip Shift, takže mám dlhoročný vzťah so SRAM-om aj s RockShoxom.
Áno, lebo samotný vývoj je jedna vec, ale financovanie je druhá. Vy dodávate dáta zo skutočných pretekov a oni vám veria. Je to skvelá spolupráca. A vy to robíte už 20 rokov, možno aj viac?
Mal som to šťastie, že keď som mal 20 rokov, pripojil som sa k tímu Ritchey, k americkej značke. Býval som dokonca u Toma Ritcheyho doma. On bol vtedy človek, ktorý vyvíjal všetko možné na bicykloch. Dal mi veľkú slobodu a pýtal sa ma na môj názor. V Európe sme v cyklokrose používali len to, čo mali všetci. Nikto sa nepýtal, či je to dobré alebo či sa to ešte nedá zlepšiť. S Tomom som sa naučil, že aj dobré veci sa dajú urobiť ešte lepšie a viackrát sme vytvorili veci, ktoré zmenili celý priemysel.
Napríklad, bol som prvý, kto jazdil so SRAM Grip Shift, takže mám dlhoročný vzťah so SRAM-om aj s RockShoxom. A teraz so SCOTT-om tiež. Zistili, že spoluprácou s nami môžu produkty zlepšovať. A nielen tak, že vytvoria nové, ale že dajú teóriu do praxe, otestujú ich v reálnych podmienkach a dosahovaním skvelých výsledkov na pretekoch rovno dokážu, že fungujú. Takto z prototypov vytvárajú produkty pre trh, čo je skvelé. Preto sú mechanici a ľudia v tíme rovnako dôležití ako samotní jazdci, ktorí závodia. Pretože sčasti sa snažíme dosahovať výsledky, ale okrem toho vyvíjame veci a pomáhame vytvárať dobré produkty. A to je niečo, čo pre sponzorov predstavuje obrovskú pridanú hodnotu a prečo vedia, že sa oplatí investovať.
Ďakujem za veľmi príjemný rozhovor a za všetky zákulisné informácie. Bolo to veľmi zaujímavé a už sa tešíme na ďalšie stretnutie, aby sme sa mohli znovu porozprávať.
Možno tu nabudúce bude namiesto mňa Nino. Nikdy nevieš.
